Akcent, hudobné vydavateľstvo https://www.akcentrecords.sk Sat, 30 May 2020 22:58:11 +0000 sk-SK hourly 1 https://wordpress.org/?v=5.3.4 Heligónkári zo severu Oravy https://www.akcentrecords.sk/heligonkari-zo-severu-oravy/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=heligonkari-zo-severu-oravy https://www.akcentrecords.sk/heligonkari-zo-severu-oravy/#respond Thu, 06 Feb 2020 20:36:27 +0000 https://www.akcentrecords.sk/?p=5343
Heligónkári 15

Dostupné na

spotifyamazon musicdeezergoogle play

Podrobnosti

Obce Hladovka, Vitanová, Brezovica sa ťahajú juhovýchodne od Oravskej priehrady v Skorušinskom pohorí, ktorého severovýchodné výbežky zasahujú až k Novotargskej kotline. Heligónkári, ktorí sa tu prezentujú, čerpajú zo starých dávnych tradícií svojich obcí a regiónu a spievajú piesne v nárečí, ktorým rozprávajú od narodenia a ktoré sa zachovalo do dnešných dní.

V dedine Hladovka sa doteraz rozpráva goralským nárečím a v rodinách sa deti už od útleho detstva učia poznávať tradície svojich dedov a pradedov. V slávnostné dni sa obliekajú do goralského kroja a v kostole to vyzerá ako na rozkvitnutej lúke.

Vo Vitanovej a Brezovici sa rozpráva nárečím, ktoré jazykovedci pomenovali ako východooravské alebo oravické. Heligónkári z týchto obcí hrali a hrajú piesne, ktoré ospevovali život ľudí v obci a neraz i drinu každodenného života. Heligónkou dokázali nahradiť celú muziku a spríjemňovali si radostné chvíle zábavy a oddychu.

Kúpiť CD

]]>
https://www.akcentrecords.sk/heligonkari-zo-severu-oravy/feed/ 0
ĽH bratov Kuštárovcov-Ola Roma palo droma https://www.akcentrecords.sk/ola-roma-palo-droma/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=ola-roma-palo-droma https://www.akcentrecords.sk/ola-roma-palo-droma/#respond Tue, 21 Jan 2020 21:16:48 +0000 https://www.akcentrecords.sk/?p=5399
Ola Roma palo droma

Dostupné na

spotifyamazon musicgoogle playapplemusicdeezer

Podrobnosti

Rómske piesne – raz veselé, inokedy clivé, sú pre mnohých poslucháčov melodické a ľubozvučné. Skrývajú v sebe nezvyčajné čaro a temperament. Práve rómske melódie zaujali ľudovú hudbu bratov Kuštárovcov natolko, že ich zaradili do svojho základného repertoáru.
Máte v ruke CD, z ktorého si môžete vypočuť známe i menej známe piesne slovenských, maďarských, vojvodinských, rumunských a ruských Rómov v podaní ľudovej hudby bratov Kuštárovcov (Peter je primášom a sólovým spevákom, Martin hrá druhé husle a spieva druhé hlasy) a troch speváčok. Na tomto zoskupení mladých ľudí je zaujímavé, že okrem dvoch muzikantov (kontrabasistu a klarinetistu) ostatní sú „rakle čháve“, čiže „nerómovia“. Bratia Kuštárovci majú k rómskemu folklóru osobitý vzťah, pretože už od detstva sa u starých rodičov hrávali s rómskymi deťmi a učili sa ich piesne. Najprv len foneticky, pretože textom nerozumeli, ale postupne si rómsku slovnú zásobu rozširovali. Peter dokonca dva semestre navštevoval kurz rómskeho jazyka na katedre rómskej kultúry v Nitre, takže dnes jeho základy ovláda a textom rozumie.
Ľudová hudba bratov Kuštárovcov pôsobí v súčasnej zostave od roku 1 996. Venuje sa predovšetkým interpretácii ľudových piesní rôznych regiónov Slovenska a nestarnúcich melódií z celého sveta. Nezanedbateľnú časť jej repertoáru tvoria tu prezentované rómske piesne.

]]>
https://www.akcentrecords.sk/ola-roma-palo-droma/feed/ 0
Pecníkovci-Vrchárske cifry https://www.akcentrecords.sk/pecnikovci-vrcharske-cifry/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=pecnikovci-vrcharske-cifry https://www.akcentrecords.sk/pecnikovci-vrcharske-cifry/#respond Tue, 07 Jan 2020 17:34:03 +0000 https://www.akcentrecords.sk/?p=5386
Vrcharske cifry

Dostupné na

spotifyamazon musicgoogle playapplemusic

Podrobnosti

Rodák z Čerína pri Banskej Bystrici – môj dobrý priateľ. Temperamentný, húževnatý, pracovitý, vytrvalý, tvorivý… To je len pár slov, charakterizujúcich človeka, ktorého mám tú česť poznať. Vyrastal v rodnom Čeríne, v obci pod Poľanou, kde ho otec (tiež Juraj, prímením „Heráč“, ktorý mal svoju kapelu Heráčovci) od detstva priúčal klásť prsty na struny huslí. Juraj po vzore otca si už ako 15-ročný sformoval prvú vlastnú kapelu. Neskôr v mládeneckom veku sa pokúšal presadiť aj ako tanečník v banskobystrickom FS Urpín, no zdá sa, že krk huslí mu k ruke prirástol viac ako valaška. Od pôsobenia vo Vojenskom umeleckom súbore Jánošík v Brne sa husle stali jeho trvalou životnou láskou. Po príchode z vojenčiny si Juraj znovu začal budovať vlast-nú kapelu. Jasnejšie kontúry začala nadobúdať pôsobením v banskobystrických folklórnych súboroch a prechádzala viacerými peripetiami a obmenami. Juraj nadšenýmuzicírovaním rozdával radosť všade tam, kde ho prizvali. Svadby, festivaly, oslavy, ľudové veselia cibrili a formovali vlastný umelecký prejav Pecníkovcov, ktorý dnes dosahuje úroveň vynikajúcich podpolianskych muzík.

Vyššou ambíciou Pecníkovcov pod Jurajovým vedením bolo vtlačiť do interpretácie ľudových melódií pečať vlastného tvorivého myslenia a zároveň ulahodiť poslucháčovi, vytvoriť u neho pocit pohody a navodiť atmosféru provokujúcu k spevu, tancu a k zábave. O tom, že sa to Ľudovej hudbe Juraja Pecníka podarilo svedčí fakt, že sú takpovediac „na roztrhanie“. Príležitostne si k svojim projektom prizývajú sólistov – spevákov a inštrumentalistov zvučných mien: Barda nášho Podpoľania Milana Križa, Annu Šatanovú, Annu Pecníkovú, Annu Jakubíkovú, Annu Klimovú, Barboru Palovičovú, Jána Močka, Igora Danihela, Vladimíra Homolu, Milana Matušku, Jána Chabadu, Jána Babica, ako aj mňa a iných spevákov.

V období posledných troch rokov sa Jurajovi podaril „husársky kúsok“, keď pod mikrofóny nahrávacieho štúdia „vtiahol“ najlepších primášov, kontrášov, cimbalistov, kontrabasistov a spevákov z regiónu Podpoľania a vytvoril Vrchársky orchester. V podaní Vrchárskeho orchestra pod jeho vedením, v piesňach známych na celom Podpoľaní, prezentuje muziku charakteristickú pre jednotlivé regióny tohto kraja. Jednotliví hudobníci – najmä však primáši ľudových hudieb na Podpoľaní svojou charakteristickou hrou a improvizáciou upozorňujú na výrazné i jemné rozdiely v prevedení skladieb, ktoré sa rokmi rozlíšili v regiónoch.

Priatelia, prajem Vám príjemnú pohodu pri počúvaní ľudovej hudby a spevu v podaní Vrchárskeho orchestra, sólistov a hostí.

-- Ján Palovič --
Kúpiť CD

]]>
https://www.akcentrecords.sk/pecnikovci-vrcharske-cifry/feed/ 0
Po goralsky https://www.akcentrecords.sk/po-goralsky/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=po-goralsky https://www.akcentrecords.sk/po-goralsky/#respond Tue, 07 Jan 2020 17:14:52 +0000 https://www.akcentrecords.sk/?p=5331
po goralsky

Dostupné na

spotifyamazon musicdeezergoogle play

Podrobnosti

Folklórny súbor Skorušina vznikol v roku 1988. Už takmer 20 rokov ho vedú manželia Robo a Gabika Vavrekovci. Súbor sa od svojho vzniku zameriava na spracovanie folklóru Oravy, no hlavne sa špecializuje na goralský folklór.

Týmto CD vám chceme priblížiť charakter a štýl goralských obcí Hladovka a Suchá Hora. Muzikanti, ktorí sa predstavujú, pochádzajú z dediny Hladovka. Sú to samoukovia a priami nositelia goralského folklóru z Hladovky. Hladovka a Suchá Hora patria medzi 24 obcí (na slovenskom a poľskom území), tvoriacich Goralskú nárečovú oblasť západnej a severnej časti hornej Oravy. Zatiaľ čo nárečie Suchej Hory odolávalo slovenským vplyvom, nárečie Hladovky im podľahlo v značnej miere, čím sa zároveň vyčlenilo zo skupiny oravských goralských nárečí a zaraďujeme ho k prechodným slovenskopoľským nárečiam. Goralské nárečia sa výrazne odlišujú od ostatných slovenských nárečí. Najväčšie odchýlky sú v oblasti hláskoslovia, najmä vokalizmu. Menšie rozdiely sú v tvarosloví, tvorení slov, slovnej zásobe a v syntaxi. Nárečie patrí medzi vzácne kultúrne hodnoty slovenského národa. Je v ňom zachovaná značná časť z toho, čo bolo charakteristické pre istý stupeň nášho jazyka i celej spoločnosti.

Kúpiť CD

]]>
https://www.akcentrecords.sk/po-goralsky/feed/ 0
Ďatelinka-Na tej Detve studňa murovaná https://www.akcentrecords.sk/datelinka-na-tej-detve-studna-murovana/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=datelinka-na-tej-detve-studna-murovana https://www.akcentrecords.sk/datelinka-na-tej-detve-studna-murovana/#respond Mon, 06 Jan 2020 12:17:49 +0000 https://www.akcentrecords.sk/?p=5376
Ďatelinka 3 – Na tej Detve

Dostupné na

spotifyamazon musicdeezergoogle playapplemusic

Podrobnosti

Ľudová hudba ďatelinka pod vedením O.Molotu a jej sólisti

Kúpiť CD

]]>
https://www.akcentrecords.sk/datelinka-na-tej-detve-studna-murovana/feed/ 0
Vladimír Homola-Čože sa mám hrdiť https://www.akcentrecords.sk/vladimir-homola-coze-sa-mam-hrdit/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=vladimir-homola-coze-sa-mam-hrdit https://www.akcentrecords.sk/vladimir-homola-coze-sa-mam-hrdit/#respond Thu, 02 Jan 2020 13:52:51 +0000 https://www.akcentrecords.sk/?p=5371
Vladimír Homola Coze sa mam hrdit

Dostupné na

spotifyamazon musicdeezergoogle play

Podrobnosti

Priechodský rodák Vlado Homola, spevák „par excellans“, tak ako sa patrí, prichádza do sveta tradičnej ľudovej hudobnej kultúry so svojimi novými pesničkami, na ktoré veľa jeho priaznivcov už netrpezlivo čakalo. Po tých prvých tridsiatich pesničkách na CD nosiči „Čierne ja oči mám“ sa opäť k milovníkom ľudovej piesne prihovára ďaľšími klenotmi zo svojho rodného kraja, kraja pod matkou Poľanou. Ľudia si tie „jeho prvé“ obľúbili, lebo sa cez ne prihovára k poslucháčom zrozumiteľnou rečou. Aj preto mnohí jeho obdivovatelia, ktorí ho za roky poznajú, ako vynikajúceho „rozprávača“ svojich piesní, žiadali o ďaľšie „dukátové“, lebo nielen veria, ale aj vedia, že aj tie budú rovnako pekné a v jeho podaní doslova čarovné.

Zamyslenie nad prežitým z času na čas treba vykonať vo veľa veciach. To vie každý z nás, lebo vie, že sa mu potom žije ľahšie a vie to aj Vlado Homola. Vladko je „hrdý človek“ s ktorým mnohí kamaráti prežili veľa. Či to už bolo doma v Priechode a Bystrici, či na Podpoľaní v Detve, Očovej, Hrochoti a Ponikách, či v Gemeri v Rejdovej a Valachove, či to už boli spločné chvíle v Ľupči, Podkoniciach, Lučatíne alebo na Horehroní v Heľpe a Telgárte, alebo aj pod Tatrami vo Východnej a v Sliačoch na Liptove, ale rovnako aj v Raslaviciach na Šariši, v Sečovciach na Zemplíne a o nič menej spomienok nie je na chvíle v Myjave, moravskej Strážnici, alebo českom Náchode.

„Čože sa mám hrdiť, čože sa mám pýšiť“ sú slová úvodnej pesničky, cez ktoré je možné začať chápať jeho dušu. Vlado Homola má v sebe ukotvenú hlbokú úctu k svojmu rodisku i k ľuďom v ňom žijúcich. Cez dedičstvo po predkoch aj veľkú vieru, ktorou akoby symbolickými kľúčmi otvára brány života pre dobro ľudí, ktorých má rád a ktorým sa vie cez svoje piesne odovzdať naplno. Vychoval k tomu i svojho syna Vladka Homolu ml. – výborného muzikanta, ktorý svojmu otcovi osobne pripravil najkrajší dar: Muzikantsky upravil pre otca pesničky, ktoré istotne v nadchádzajúcom čase budú rezonovať medzi ľuďmi nielen na pódiách pri živom účinkovaní, ale aj v prostredí ich domovov, pri pozornom počúvaní a pripomínaní si toho, kto tie piesne pre nich „porichtoval“ a kto ich pre nich spieva

Kúpiť CD

]]>
https://www.akcentrecords.sk/vladimir-homola-coze-sa-mam-hrdit/feed/ 0
Anna Šatanová-Nôty moje najmilšie https://www.akcentrecords.sk/anna-satanova-noty-moje-najmilsie/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=anna-satanova-noty-moje-najmilsie https://www.akcentrecords.sk/anna-satanova-noty-moje-najmilsie/#respond Wed, 01 Jan 2020 17:35:41 +0000 https://www.akcentrecords.sk/?p=5367
Nôty moje najmilšie – Anna Šatanová

Dostupné na

spotifyamazon musicdeezergoogle play

Podrobnosti

Neveľký kus zeme od Detvy po Hriňovú, dedinky, usadlosti, lazy vo vrchoch… Je to domov nádherných spevov, ktorým Anna Šatanová načúvala od narodenia. Pospevovala si ich od dievockých liet a čím ďalej, tým častejšie sa prostredníctvom nich vracia k svojim koreňom.

To, čo dostala Anka do vienka doma, v Korytárkach, si podvedome uchováva ako najcennejší tromf interpretačného umenia. Prirodzený ľudový prejav, kultivovaný a štýlovo čistý. Dozrievaniu jej speváckeho umenia prospela dlhoročná spolupráca s ľudovou hudbou Ďatelinka. Predník Ondrej Molota dokonale rozumel hudobnému mysleniu spevákov ľudových piesní na Podpoľaní. Anna Šatanová našla v Ďatelinke a súbore Detva živnú pôdu pre svoj talent. Neskôr, keď dorástla ľudová hudba Detvanček pod vedením Jaroslava Hazlingera, akoby sa zopakovala tvorivá spolupráca dvoch skvelých individualít, speváčky a primáša. Jaro sa v mnohom stal nástupcom svojho muzikantského vzoru a v koľajách vychodených slávnou Ďatelinkou putuje s detvianskou pesničkou podnes, ruka v ruke s Annou Šatanovou.

Po albume Milka vychádza titul Nôty moje najmilšie. Annu Šatanovú sprevá- dza ľudová hudba s predníkmi Jaroslavom Hazlingerom a Ondrejom Molotom. Na violách hrajú Peter Mikulec a Milan Hronček s cimbalistom (bratrancom) Milanom Hrončekom a kontrabasistom Braňom Hanesom. Spoluúčinkuje dievčenská spevácka skupina vysokoškolského folklórneho súboru Poľana, ktorý vedie Anna Šatanová pri Technickej univerzite vo Zvolene

Kúpiť CD

]]>
https://www.akcentrecords.sk/anna-satanova-noty-moje-najmilsie/feed/ 0
Ján Ambróz-Od Telgártu vietor prefukuje https://www.akcentrecords.sk/jan-ambroz-od-telgartu-vietor-prefukuje/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=jan-ambroz-od-telgartu-vietor-prefukuje https://www.akcentrecords.sk/jan-ambroz-od-telgartu-vietor-prefukuje/#respond Wed, 01 Jan 2020 17:20:03 +0000 https://www.akcentrecords.sk/?p=5333
Ján Ambróz-Od Telgártu vietor prefukuje

Dostupné na

spotifyamazon musicdeezergoogle playapplemusic

Podrobnosti

Kolekcioa nahrávok horehronských ľudových piesní v podaní Jána Ambróza. Jankova popularita medzi priateľmi ľudovej hudby neustále rastie. Získáva si ju schopnosťou nadviazania bezprostredného kontaktu s poslucháčmi na vystúpeniach, no predovšetkým schopnosťou nenapodobiteľného pretlmočenia starých odkazov umeleckých duší neznámych tvorcov piesní. Vie o čom spieva a vie o tom presvedčiť aj publikum. Jeho prejav je prirodzený, pritom však osobitý a ľahko rozpoznateľný, citlivý, ale navýsost’ chlapský. Rodná horehronská obec Telgárt s bohatým speváckym zázemím v najbližšej rodine, v radoch známych a priateľov mu dala do vienka výrazný hudobný dialekt. Drží sa ho a rád spieva so svojimi rodákmi. Spoluúčinkujú aj v našej kolekcii. V niektorých prípadoch pomocou záznamovej techniky sám spieva aj ďalšie hlasy. Aj pritom sa však vkusne riadi vrodeným citom pre pieseň a štýl. V nahrávkach, ktoré budete počúvať, ho sprevádza ľudová hudba Borievka z Banskej Bystrice.

Kúpiť CD

]]>
https://www.akcentrecords.sk/jan-ambroz-od-telgartu-vietor-prefukuje/feed/ 0
Fujarové trio-Javorová húžva https://www.akcentrecords.sk/fujarove-trio-javorova-huzva/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=fujarove-trio-javorova-huzva https://www.akcentrecords.sk/fujarove-trio-javorova-huzva/#respond Mon, 30 Dec 2019 17:10:22 +0000 https://www.akcentrecords.sk/?p=5339
Fujarové trio Javorová húžva

Dostupné na

spotifyamazon musicdeezergoogle playapplemusic

Podrobnosti

Fujarové trio Javorová húžva vzniklo v roku 2002 pri folklórnom súbore Bystrina v Banskej Bystrici, kde i doteraz pôsobí a s ním vystupuje po celom Slovensku i v zahraničí. Účinkuje v zložení Ing. Ján Kulfas, Michal Fiľo a Daniel Mudrák. Jeho repertoár tvoria valaské a pastierske piesne sprevádzané fujarami, píšťalkami, koncovkami, gajdami a drumbľou.

Javorová húžva v roku 2003 vítala Sv. Otca Jána Pavla II. v Banskej Bystrici, bola pri otváraní výstavy fotografií z návštev Sv. Otca na Slovensku na veľvyslanectve v Ríme, sprevádzala predstaviteľov mestského zastupiteľstva Bojníc pri nadviazaní spolupráce medzi mestom Bojnice a obcou Rosta pri Turíne v roku 2004, bola pri otvorení výstavy etnografického múzea v Martine, pri otvorení výstavy popredných slovenských módnych návrhárok pod názvom Učarovala im krása tradícií v Ríme v roku 2005 a v tom istom roku sa zúčastnila 157. ročníka Slávností národov Mittel Europa v Cormons Giassicu v Taliansku. Na Slovensku bola pri krste knihy bývalého veľvyslanca vo Francúzsku pána Vladimíra Valacha (2003), účinkovala na Salašníckej noci v Starej Ľubovni (2004,2005), sprevádzala literárny večer pri príležitosti životného jubilea poetky Janky Chorvátovej (2004), zúčastnila sa Dní majstrov ÚĽUV-u v Bratislave (2004), bola pri stretnutí ministrov kultúry V 4 v Banskej Bystrici (2005), zúčastnila sa Eurofolklóru v Banskej Bystrici (2004, 2005), vystúpila na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe, Hornonitrianskych folklórnych slávnostiach v Prievidzi, na 10. ročníku folklórneho popoludnia v Priechode a bola i pri odhalení pamätníka M. R. Štefánika v Sásovej.

Javorová húžva vystúpila ako hosť na celovečernom koncerte známeho speváka horehronských ľudových piesní Jána Ambróza v Banskej Bystrici a v Bratislave. Javorová húžva reprezentovala slovenský folklór v medzinárodnom kultúrnom centre RASA v Utrechte v Holandsku (4.2.2006). Michal Fiľo sa zúčastnil prezentácie slovenského folklóru v Maďarsku, Poľsku, Česku, Fínsku, Anglicku a v Číne. Okrem hry na spomínaných nástrojoch Michal Fiľo a Daniel Mudrák sú aj ich výrobcami a nositeľmi ocenenia Instrumentum excellens, ktorá sa pravidelne udeľuje v Detve na folklórnych slávnostiach výrobcom ľudových hudobných nástrojov.

Kúpiť CD

]]>
https://www.akcentrecords.sk/fujarove-trio-javorova-huzva/feed/ 0
Terchovská muzika Pupov-Boli chlapci, boli okolo Pupova https://www.akcentrecords.sk/boli-chlapci-boli-okolo-pupova/?utm_source=rss&utm_medium=rss&utm_campaign=boli-chlapci-boli-okolo-pupova https://www.akcentrecords.sk/boli-chlapci-boli-okolo-pupova/#respond Sun, 29 Dec 2019 17:13:16 +0000 https://www.akcentrecords.sk/?p=5345
Boli chlapci, boli okolo Pupova

Dostupné na

spotifyamazon musicdeezergoogle play

Podrobnosti

Folklórny súbor PUPOV vznikol 06. 03. 1992 pri Miestnom kultúrnom stredisku Terchová. Je pomenovaný podľa názvu kopca, pod ktorým sa narodil legendárny hrdina Juraj Jánošík. Súbor udržiava ľudové tradície. Má svoju muziku, dievčenskú spevácku skupinu, sólistov spevákov a inštrumentalistov, tanečnú skupinu. Muzička je v zložení: 1. husle, 2. husle, husľová kontra, violová kontra, malá basička (upravené violončelo s dvoma strunami). Pre mužské a dievčenské spevy je typický dvoj- až trojhlas. Piesne väčšinou ospevujú krásu prírody, ďalej sú to motívy ľúbostné, svadobné, zbojnícke… V súbore dominuje hodobno-folklórny potenciál domáceho terchovského regiónu, ktorý je doplnený materiálom hornej Oravy, Horehronia a iných oblastí Slovenska. Zúčastňuje sa rôznych kultúrnych podujatí doma i v zahraničí a vnáša spevom i tancom radosť do sŕdc milovníkom folklóru.

Kúpiť CD

]]>
https://www.akcentrecords.sk/boli-chlapci-boli-okolo-pupova/feed/ 0