Dostupné na
Podrobnosti
Baločkári
Je to už viac ako tridsa rokov, čo folklórna skupina Kýčera z čierneho Balogu
zažiarila na folklórnych festivaloch. V povedomí návštevníkov zostávali silné dojmy
vyvolané „handeľcami“, ich pôsobivými krojmi, piesòami a tancami. Odvtedy však
u mnohých rezonujú aj zážitky z podmanivého prejavu ľudovej hudby Baločkárov.
Julo Bartoš − Šuko s bratom Janom a strýkom Pustajom − Grajzíkom vytvárali pri hre
sugestívnu hudobnú výpoveï. Veľmi originálna muzika so strhujúcou interpretáciou
huslistov, spevom primáša, svojskou kontrou a temperamentom rytmov basistu.
Vznikalo čosi podmanivé a veľmi presvedčivé, v čom hudobná stránka mala len
určitý, vymedzený priestor. Ostatné, najmä výraz, vzájomná komunikácia pri hre,
držanie hudobných nástrojov a narábanie s nimi, mimika i gestá, svojský aranžmán
aj všeobecne známych ľudových piesní a k tomu vokálne podanie neprekonateľného
Šuka, nedalo nikomu pochybova o jedinečnosti tejto rodinnej muziky. Strhujúca
atmosféra, ktorá sa vždy opakovala pri ich hre, sa stávala nepostrádateľnou pre
scény i zákulisia všetkých stretnutí obdivovateľov ľudovej hudby. Už vtedy dostávali
občas príležitos, aspoò okolo stánkov, malí chlapci, Julovi synovia, aby predviedli to,
čo odpozorovali od otca. Bola to očarujúca kópia starej muziky so všetkými jej
manierami. Práve preto, keï dnes Julovi synovia, Bohuš a Slávo s Ľubom Pustajom −
nasledovníkom Grajzíkovskej kontry tvoria jadro zoskupenia balockých hudobníkov,
nemožno bada výrazné odlišnosti od muziky predošlej generácie. Je to príklad
ústneho podania, ktoré v minulosti v ľudovej kultúre fungovalo všeobecne a tu sa
zachováva podnes. Mimochodom už existuje pod tou istou strechou, u Bartošovcov,
ïalšia generácia muzikantov. Šukovi vnuci hrajú, dá sa poveda, identicky s rodičmi
a starými rodičmi. Je pravdepodobné, že pokiaľ bude existova komunita v domčeku
v čiernobalockej osade Medveïov, budú sa rodi ïalší muzikanti, preberajúci odkaz
pozoruhodného ľudového hudca Jula Bartoša − Šuka.